Predchodkyňou Základnej školy na Školskej ulici č. 3 v Spišskom Podhradí bola Maďarská súkromná škola meštianska založená 1. septembra 1918 so štyrmi triedami.  Zapísaných v nej bolo 149 žiakov. Pretože to bola súkromná škola, žiaci museli platiť poplatok, a to 100 korún zápisné a školský poplatok 120 korún za školský rok. Roku 1919 bola preradená do štátnej správy a jej učiteľmi sa stali Česi a Slováci. Novým riaditeľom bol Rudolf Kratochvíl z Ivančic na Morave. Škola bola umiestnená v súkromnom dome u pána Handloviča. V šk. roku 1921/22 už má iba slovenský charakter. Podľa národnostného zloženia bolo 115 československej národnosti, 6 nemeckej, 21 židovskej a iba 2 sú Maďari. Šk. rok 1924/25 začína vo vynovenej, nie však v novopostavenej budove. Mesto nechalo upraviť školu v zadnom trakte Okresného súdu v budove, v ktorej predtým boli kasárne. Dnes je to budova na Prešovskej ulici č. 62. Triedy boli malé, ale vzdušné a svetlé. Podľa vtedajšieho zapisovateľa školskej kroniky: "Celá škola bola o sto percent lepšia ako predchádzajúca, ktorá bola umiestnená u pána Handloviča." 

• Vedenie mesta od r. 1918 bolo presvedčené o nevhodnosti umiestnenia meštianskej školy, a tak sa takmer 40 rokov usilovalo o výstavbu novej budovy. R. 1929 Okresný úrad v Levoči nariadil vykonať odbornú prehliadku pozemku, na ktorom mala byť postavená nová budova meštianskej školy. Krajinským úradom bol vypracovaný plán s rozpočtom 2 200 000 Kč. Štát odmietol poskytnúť takúto subvenciu.
• Počas Slovenského štátu bola opäť schválená výstavba Občianskej meštianskej školy v Spišskom Podhradí. Stavať sa malo začať do konca júla 1941, ale pravdepodobne pre vojnové udalosti k realizácii stavby nedošlo.
• Pred príchodom ruského frontu 19. januára 1945 budova školy bola poškodená výbuchom bomby, preto sa do konca šk. roku vyučovalo v súkromných domoch a detskej opatrovni.

     Kronika opisuje školu v školskom roku 1946/47 takto: "V tomto kraji je toto jediná meštianska škola, ktorá už celé tri desaťročia vzorne plní svoje povinnosti, i keď čo do svojho umiestnenia patrí snáď medzi najhoršie v celej ČSR. Bohužiaľ celá škola je v takom úbohom stave, že sa už ďalej nemožno na to strašné parenisko chorôb dívať. Budova školy je súčasne okresnou väznicou, takže žiaci majú príležitosť vypočuť si bohapusté kliatby a hrešenia väzňov."

V roku 1946 vedenie mesta vyslalo do Bratislavy deputáciu s Memorandom o potrebe výstavby novej školy, ktoré osobne odovzdalo povereníkovi školstva Ladislavovi Novomeskému. Básnik si vraj vzal celú túto boľavú otázku k srdcu a prisľúbil všemožnú podporu. Aj napriek prísľubu už 10.12.1946 prichádza z Povereníctva školstva s touto odpoveďou: "... K Vašej intervencii vo veci stavby štátnej meštianskej školy vo Vašej obci musíme Vám s poľutovaním oznámiť, že Vašej žiadosti nie je možné vyhovieť..."

• 24.2.1947 riaditeľ školy znovu odcestoval do Bratislavy intervenovať urýchlenie novostavby. Domov sa vrátil s nádejou, že v r. 1948 sa predsa len začne stavať.
• Na základe listu Povereníctva techniky v Bratislave z 1.7.1948 stavba konečne bola zaradená do päťročného plánu. Pri výstavbe školy sa malo preinvestovať 12 miliónov Kčs, z čoho už v r. 1949 sa plánovalo použiť 2 milióny Kčs.  K začatiu výstavby školy však opäť nedošlo.
• V r. 1949 riaditeľ školy a zástupca MNV odnášajú Memorandum na Predsedníctvo SNR a na Ústredný sekretariát KSS. Na všetkých miestach deputáciu uistili, že vec výstavby školy budú podporovať, aby stavba bola skutočne zaradená do päťročného plánu. Pôvodne to mala byť osemtriedna škola chlapčenská a oddelená osemtriedna škola dievčenská s komfortne vybavenými bytmi pre učiteľov.
• Po výmene riaditeľa v r. 1950 ako by sa na novú školu zabudlo. Upravuje sa stará budova. Stavia sa nová pavlač, triedy sa maľujú a škola zakupuje rozhlas. V hlavnej budove bolo umiestnených 8 tried, v bývalej nemeckej škole 2 triedy a v evanjelickej fare 4 triedy.

     V r. 1953 Štátna meštianska škola bola premenovaná na I. osemročnú strednú školu. Do jej obvodu patrilo Sp. Podhradie od č. 1 po č. 300 a obce Studenec, Granč-Petrovce, Baldovce, Buglovce, Poľanovce, Pongrácovce a Harakovce. Nárast žiakov spôsobil, že sa konečne muselo pristúpiť k výstavbe novej 14 triednej školy. Jej základný kameň bol  položený 12. júna 1954. Predpokladaný stavebný náklad bol 5 mil. Kčs. S výstavbou školy sa začalo  12. júla 1954. Stavbu realizovali Pozemné stavby, závod Poprad a vedúcim bol Vladimír Oravec. Pri výstavbe školy bol nedostatok pracovných síl, preto bol urobený nábor vo všetkých obciach pod Braniskom. Na sta-venisku pracovalo 22 odborných a  30 pomocných robotníkov. Brigádnicky pomáhali učitelia levočského okresu a žiaci I. a II. osemročnej školy zo Sp. Podhradia. Učitelia podhradských škôl sa zapojili do náboru pracovných síl tak, že chodili z domu do domu a osobne presviedčali občanov o potrebe robotníkov pri stavbe školy. Tak získali nielen brigádnikov, ale aj trvalých pracovníkov. Aj napriek nedostatku pracovných síl, do konca augusta 1954 budova bola vymurovaná až pod krov. Mnohí rodičia odpracovali desiatky brigádnických hodín. Niektorí budovateľskému úsiliu obetovali aj celú svoju dovolenku bez nároku na finančnú odmenu.  Vedenie školy propagovalo výstavbu školy v denníku Pravdu, v týždenníkoch Priekopník, Nová dedina a Východoslovenský stavbár. V r. 1955 vedúceho stavby vystriedal Václav Karbusický z Čiech. Výstavba školy bola dokončená v júli 1956 a na základe kolaudácie vykonanej 21.7.1956 bolo rozhodnuté, že vyučovanie v novej škole sa začne  3 . septembra 1956. Na stavbe sa preinvestovalo celkom 6 115 212 Kčs. Na vtedajšie pomery škola bola veľmi moderná, o čom svedčí aj zápis v šk. kronike: "Nová školská budova je najkrajšou budovou nášho mestečka a najmodernejšou školou v našom okrese."

     Šk. rok 1956/57 sa začal v novej škole v pondelok 3. septembra 1956. Otváracia slávnosť bola riadená z balkóna nad hlavným vchodom. Slávnostné prejavy boli poznačené duchom vtedajšej komunistickej ideológie 50-tych rokov.

• Slávnostné otvorenie novej školskej budovy bolo v nedeľu 9. septembra o 10.00 hod. Na slávnosť boli pozvaní všetci občania Sp. Podhradia. Hlavnými bodmi programu bol sprievod žiakov zo starej školy k novej budove, prejavy zástupcov straníckych a štátnych orgánov, kultúrny program žiakov, prehliadka školy a rozdávanie darov zaslúžilým robotníkom na stavbe. Na slávnosť neprišiel očakávaný počet občanov, lebo v čase otvorenia školy bola v meste najväčšia cirkevná slávnosť, a to odpust Narodenia Panny Márie. Počet prítomných žiakov sa odhadoval na 750.

     Sme presvedčení, že aj po viac ako päťdesiatich rokoch  je aktuálne to, čo zapísal kronikár pri jej otvorení: "Budova pre svoju výstavnosť a krásu stáva sa predmetom obdivu všetkých občanov, ale aj tých, ktorí navštívia Spišské Podhradie ... Najväčšiu radosť z novej školy majú deti, ich rodičia a učitelia."                              

Podľa záznamov z kroník spracoval:  Mgr. Ján Tokár